Tak opäť prišiel čas, keď som sa po dlhšej dobe stretol s kamarátmi z detstva. Dôvod bol veľmi spontánny a celkom aj samozrejmý. Chalanisko menom Peter sa vrátil so svojím kolegom menom Pavol z krvopotnej oberačky z juhu Talianska. Mestečko sa volá Massafra, malé historické mestečko situované v opätku Apeninského poloostrova. Ako už aj základne vzdelaný človek vie, že Taliansko je krajinou, ktorú možno geograficky rozdeliť horizontálnou čiarou na priemyselný sever a agrárny juh, tak niet pochýb o tom, že ovocia a zeleniny na oberačku tu mali chlapci dostatočne.
Máme jeden podnik, teda nie je tak úplne náš, pretože ho vlastní jedno ambiciózne chlapčisko, ktorý sa zaslúžil o jeho minimálne estetické pozdvihnutie interiéru. Tento podnik, ktorý sídli na jednom žilinskom sídlisku obýva naša skromná partia, ktorá dokáže dosahovať počty okolo dvadsať jednotlivcov už niekoľko posledných rokov. Za normálnych okoloností by som sa nezamýšlal nad tým, prečo naše spoločné chvíle dopadnú samodeštruktívne, a to myslím najmä pre mňa. V tomto prípade je celkom pochopiteľné, že zvítať sa je nutné. Dôvodov na oslavu je predsa viac ako jeden. Spomeniem tie najzávažnejšie. Mladší ľudia sa od piatka tešili vianočným prázdninám, tí starší mohli popustiť vánok svojím peňaženkám kôli ich
Ako som povedal naša partia doplnená o nejakých externistov, a pár dám, ktoré akosi prirástli, buď k luxu alebo k nám sme to rozbehli vo veľkom. Zábava, smiech, vtipné historky, kamarátske narážky a veeela veela štrngania. Pil sa väčšinou biely mok príznačný 40 voltami. Východní susedia tento alkohol vyrábajú už aj v tabletách. Keby sme mali porovnávať náš pitný režim, tak by sa jeho objem možno zhodoval s niektorými ruskými nadšencami a ich obrátenymi duritmi. V "klubovni" sme sa zdržali do pol noci. Pri našom odchode sme boli vyprevádzaní takmer standing ovation od dvoch čašníčiek, ktoré nás mimochodom dobre poznajú, ale rady nás vidia iba ak v menších skupinkách. Istotne to poznáte sami, že davová psychóza v kombinácii s pudovými nápadmi ovplyvnenými alkoholom dokážu vyprovokovať k rôznym číslam. Myslím si, že sme odišli aj načas, pretože práve keď sme nastupovali do aut, zočili sme gardu modro odetých príšlušníkov poriadku v meste rázne si to mieriacich tam, odkiaľ sme práve odchádzali. Náhoda? Kto vie?
Takto sa pokračovalo ešte na dvoch diskotékach. Na tú druhú už došli iba tí trénovaní a medzi nimi ako inak aj Daniel. V miami, klube zastrešujúcom golieriky, pekne nastylované dievčatá, a nespočetne veľa póz sme sa usadili do zadného boxu s výhľadom na celý podnik. Mám pocit, že pri toľkej zábave sme zabudli na podstatnú vec. Na samotnú zábavu. Z uvoľneného večera sa stal alkoholový maratón. Prišli 4 old fashiony vodenky, pár redbullov a kým bol ich objem dnu, tak prichádzala čašníčka aj s duplou. Och toto som sa naučil s mojimi kamarátmi z detstva. Správam sa ako výpočtová technika. Keď je treba, tak vypnem pevné disky. Odpojím centrum zmýšlania a idem na zotrvačník. Jedna, druhá, tretia, piata, pätnásta? Čo by nie. Daj ešte, prines, daj si s nami, na ex! Strata motoriky? Mrmlanie?? Nie nie, také veci nepatria do nášho repertoáru. My sme ako švajčiarske strojčeky v hodinkách. My ideme až do konca. Už je záverečná? No dobre ideme domov.
Urobil som dobrý skutok. Jeden dobrý skutok. Prenocoval som vymknutú kamarátku. Uchlácholil som jej strach pred pocitom bezdomovkyne a ja som sa taktne zvalil na druhú postel. Pár hodín sa prespala a išla domov. Teraz som už v celej tejto záležitosti ostal sám. Doobeda som obdržal ešte niekoľko telefonátov. Nastala sobota. Dnes môžem pokojne povedat, že včerajší deň pre mňa nebol. Po dlhej dobe som spal takmer 24 hodín a aj to mi spôsobovalo bolesť.
Opäť mi nikto nepripomenul, že sa po tom vtĺkajú klince do hlavy.
Komentáre