Už niekoľko rokov šérujem jednu izbu s Radom. Síce na Slovensku vládne demokratický režim, no táto voľba spolubývajúceho nebola až taká demokratická, ako by si základné princípy tohto slova zasluhovali. Radoslav má ako som už niekde spomínal nemenný status: brat. Včera som mu oficiálne avízoval dnešné dopoludňajšie vianočné upratovanie slovami: "Zajtra začíname o ôsmej, tak nebuď dlho." Myslel som tým, nech moc neponocuje, aby bol čulý a mrštný pri dnešnom výkone. Myslíte, že to tak bolo? Pcha. Ešte teraz leží v posteli a hrá sa na pštrosa afrického s perinou prehodenou cez hlavu. Skúšal som na neho viacero výziev. Nepomohla hlasná hudba, otvorené okno, vystreté žalúzie, ba ani moc rázny hlas. Pri hukote nášho vysávača a jeho polohe nemeniaceho sa mŕtveho tela som rezignoval.
Po novom je chorý simulant. Zahral to na city. Vstal, vystrúhal pohľad, aký mávajú sicílsky donovia na smrteľnej posteli, podišiel za maminou a utíchnuto, s bolesťou v očiach a skrivenými ústami zachrčal: "Mami je mi zle."
Komentáre